reklama

Hľadá sa líder pravice...

Najbližšie štyri roky možno očakávať samovládu Róberta Fica. Nie samovládu Smeru, ale samovládu Róberta Fica. Nepostaví sa mu nik z vlastných radov, ani prezident, v žiadnom prípade nie pravica a pravdepodobne ho nezastaví ani Ústavný súd, kde má nanominovaných svojich ľudí ešte z predchádzajúceho vládnutia. Najbližšie štyri roky môžeme čakať one-man show. Pravica má však štyri roky na to, aby sa skonsolidovala a postavila svojho lídra voči Ficovi. Ak sa má ale niekto postaviť Robertovi Ficovi, musí mu byť rovnocenný protivník. Aké požiadavky musí takýto líder spĺňať?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

1. Líder musí byť zdatný rečník. Musí vedieť zaujať masy i zabodovať v politických diskusiách. Mal by vedieť osloviť jednoduchých voličov i intelektuálov. A taktiež by mal vedieť vnútiť témy novinárom a nenechať sa naivne smažiť novinármi ako to ukázal napríklad Richard Sulík v kauze Sasanka. K tomu sú potrebné niekoľkoročné skúsenosti z politiky.

2. Líder musí mať za sebou silnú a zomknutú stranu. Legitimitu lídra zvyšujú ostatné známe tváre strany, ktoré mu vždy a všade musia vyjadrovať maximálnu podporu. Či už v médiách, blogoch, na mítingoch alebo hlasovaním v parlamente. Keď je však pravica roztrieštená na 5-6 strán, tak je zrejmé, že pravicoví politici si prihrievajú polievočku pre seba a vlastnú stranu, často na úkor inej pravicovej strany. Keď je SDKÚ v súperení s KDH, určite nebude Ivan Mikloš vychvaľovať v médiách Jána Figeľa a naopak.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

3. Líder musí mať za sebou výkonné regionálne štruktúry, ktoré budú nápomocné pri zvyšovaní popularity v regiónoch. Keď príde Róbert Fico kamkoľvek, tak miestni Smeráci mu zorganizujú plné kultúrne domy, zabezpečia občerstvenie pre sympatizantov, vybavia miestnu folklórnu skupinu, naženú školákov, vybavia články a reportáže v regionálnych médiách, zorganizujú futbalový zápas, koncert, kultúru... Keď niekam prídu politici z SDKÚ alebo SaS, tak na námestí v nečase väčšinou hrajú presilovku voči občanom. Nesmelo s nenaladenými mikrofónmi oslovujú okoloidúcich s nezapamätateľnými heslami a nepripraveným programom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

5. Nový líder musí mať charizmu, šarm a potenciál rásť v prieskumoch popularity a naopak nesmie figurovať vysoko v rebríčku nedôvery, lebo nebude schopný prilákať nových voličov. Cieľom pravice nemôže byť iba lov medzi nevoličmi, ale musí odoberať hlasy aj samotnému Smeru, lebo ich náskok je taký brutálny, že nestačí len zvyšovať svoju voličskú základňu, ale je nutné znižovať aj tú Ficovu. A na to je nutné, aby voliči Smeru nemali úplne antagonistické vnímanie nového lídra.

6. Vysoký morálny kredit a silný protikorupčný program. Politici Smeru určite urobia viacero chýb a morálne pochybia. Tu sa musí pravica chytiť a kritikou vytĺcť maximum politických bodov. Ak však má byť takáto kritika dôveryhodná, musí kritik morálne ďaleko prevyšovať svojich oponentov, aby nakoniec nebol sám kritizovaný. Nesmie totiž zabudnúť na fakt, že voliči pravice sú oveľa citlivejší na kauzy a pochybenia ako voliči Smeru.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak teda kto by sa mohol stať lídrom pravice? Keď pristúpime k hľadaniu vhodného kandidáta, tak tu začínajú vážne problémy. Podľa krúžkov v posledných voľbách by mohol byť líder pravice Matovič, druhý skončil Bugár, potom Lipšic, Figeľ a Žitňanská. Matoviča by takmer nik z pravice nerešpektoval. Bugár by teoreticky prichádzal do úvahy, ale tým by si pravica automaticky odpísala národne cítiacich voličov a ak by opustil promaďarskú orientáciu, znamenalo by to návrat SMK. Lipšic sa javí ako dobrá voľba, spĺňa všetky horeuvedené požiadavky, len otázne je, prečo nezískal ani 50% hlasov v KDH. Jeho pozícia v KDH zatiaľ nie je dominantná. Figeľ je predsedom najsilnejšej strany, ale na lídra zjavne nemá, keď ani vo vlastnej strane neskončil prvý aj napriek úplnej dominancii na bilboardoch v predvolebnej kampani. Žitňanská sa môže javiť podobná Lipšicovi, ale pár rozdielov je zjavných. Rétorikou a prezentačnými schopnosťami na Lipšica nemá a navyše až priveľmi je spätá s Dzurindom a Miklošom. A to je jej slabé miesto. A kto perspektívny ešte prichádza do úvahy? Z SDKÚ tam je Mikloš a Frešo, z KDH Procházka alebo Jana Žitňanská, z Mostu a OĽaNO nik, zo SaS Sulík a Krajcer. Tam náš výpočet asi končí. Pokiaľ sa neobjaví nejaká nová politická hviezda, výber je obmedzený na predchádzajúce mená. Mikloš a najnovšie aj Sulík predstavujú vďaka postaveniu v rebríčkoch nedôvery nepredstaviteľné riešenie. Frešo, Procházka aj J. Žitňanská sú zatiaľ málo výrazní, aby sa presadili ako lídri. Krajcer má bohaté skúsenosti s politikou, perfektnú rétoriku, avšak členstvom v liberálnej strane nemá šancu osloviť konzervatívnych voličov, ktorých je na Slovensku drvivá prevaha.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zo spomenutých 11 možností dávam najväčšie šance Danielovi Lipšicovi. Ak bude dostatočne rázne a dôveryhodne riešiť kauzu Gorila (aj z pohľadu opozičného politika), môže to poslúžiť ako dostatočný odrazový mostík na politický piedestál lídra pravice a budúceho premiéra. V časoch, keď sa politika a politické strany „tešia“ rekordne nízkej dôveryhodnosti verejnosti, môže práve reputácia bojovníka proti korupcii a za transparentnosť a slušnosť v politike byť najlepším odrazovým mostíkom. Podobne ako v príbehu Ivety Radičovej, ktorej bohužiaľ chýbali ostatné vlastnosti lídra, ktoré Daniel Lipšic má. Pre úspech v ďalších voľbách sa musia udiať aj ďalšie zmeny na pravom politickom spektre, ale o tom už nabudúce.

P.S.: Nie som voličom KDH, ani D. Lipšica.

Michal Habrman

Michal Habrman

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som naivný idealista... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu